Ponúknite svojmu bábätku najideálnejšiu formu stravy aspoň po obdobie prvého polroku života. Materské mlieko dieťaťu zabezpečuje špecifické zloženie vzhľadom na jeho meniace sa nároky a potreby v období vývinu. Je ľahko stráviteľné, obsahuje množstvo protilátok a rastových faktorov. Vytvára tak jedinečnú podporu pre efektívnu obranyschopnosť aj vo vyššom veku dieťaťa.
Je množstvo dôvodov, pre ktoré matka nemôže svoje dieťa vyživovať formou dojčenia. V prípade závažných ochorení sa tento vzácny akt medzi matkou a bábätkom musí tak predčasne alebo natrvalo ukončiť. Dieťatko môže byť tiež poznačené rôznymi vývinovými anomáliami, ktoré obmedzujú vývoj sacieho a prehltávacieho reflexu. Toto sú naozaj vážne príčiny, kde je nevyhnutná podpora jednak zo strany lekárov a v neposlednom rade aj rodiny. Preto by sa mal výraz nedojčím svoje dieťa používať veľmi striedmo a len v súvislosti s komplikovanými zdravotnými dôvodmi. Dojčenie je tak krásna vec, pre ktorú sa matky priam oddávajú potrebám svojho bábätka. Neničme tento jedinečný okamih vlastným pohodlím či skorým návratom do bežného spoločensko-pracovného života. Radi vám poskytnete zopár informácií aj o tvorbe materského mlieka, teda fyziológii dojčenia.
Najintenzívnejšia tvorba materského mlieka v mliečnej žľaze prebieha už v treťom trimestri tehotenstva. To je dôkazom, že ženské prsníky, respektíve mliečnej žľazy sa na dojčenie pripravujú už počas gravidity, teda spolu s vývojom plodu. Mliečnu žľazu tvorí celý rad podporných väzív, tukových tkanív, ciev a nervov. Mlieko sa tvorí v zoskupení žľazových buniek usporiadaných do vačkovitých útvarov, označovaných pojmom alveoly. Alveoly sú obklopené sieťou svalov. Tie sú formou a štruktúrou podobné myoepitelovým bunkám. Sťahy týchto buniek posúvajú mlieko z alveol do vývodov mliečnej žľazy. Mlieko sa ďalej hromadí v rozšírených vývodoch v okolí dvorca. Vývody sa označujú výrazom sínusy. Pôsobením sacieho reflexu sa mlieko dostáva do ústnej dutiny dieťaťa.
Proces rastu a vývoja mliečnej žľazy, teda na tvorbu materského mlieka výrazne vplývajú dva základné hormóny. Ide o prolaktín a oxytocín. Hormón prolaktín má pravdepodobne najväčší dopad na tvorbu materského mlieka. Počas toho ako dieťa saje, dochádza k podráždeniu senzorických impulzov od bradavky a dvorca cez nervovú sústavu matky až k mozgu. Odpoveďou organizmu matky je následná produkcia prolaktínu. Dostáva sa ku sekrečným bunkám alveol, a tak sa môže oveľa jednoduchšie zahájiť dojčenie. Jedným z najsilnejších momentov, ktoré podporujú vylučovanie prolaktínu, je priloženie dieťaťa k prsníku do 30 min po pôrode. Tvorba prolaktínu je vo všeobecnosti vyššia v priebehu noci. Aj z toho dôvodu sa tak apeluje na dôležitosť nočného dojčenia, respektíve na čo najdlhšie udržanie tvorby mlieka. O prolaktíne je známe, že vplýva na organizmus upokojujúco, relaxačne. Počas dojčenia by sme preto mali pociťovať príjemnú, uvoľnenú atmosféru.
Oxytocín sa označuje ako hormón puta, pretože prehlbuje vzájomné uspokojenie, posilňuje puto matky k dieťaťu. Tvorí sa v zadnom laloku hypofýzy. Podporuje kontrakciu myoepitelových buniek a následnú ejekciu mlieka. Ide o vypudzovací, let-down reflex. Tento reflex je však spočiatku nepodmienený. Vzruchy sú vedené miechou do mozgu a následne do zadnej hypofýzy.
Odtiaľ sa hormón vyplavuje a dostáva do mliečnej žľazy. Na uvoľnenie mlieka je nevyhnutné dráždenie prsnej bradavky, vizuálne či čuchové vplyvy súvisiace s prípravou a samotným dojčením. Oxytocínový reflex je obzvlášť citlivý na stres a psychiku matky. V zlom emočnom stave matky môže preto dôjsť k problémom s vyprázdňovaním mlieka. Aj tu je opäť dôležitá podpora okolia a zvýšené sebavedomie dojčiacej matky. Po pôrode sa mlieko začne tvoriť vo väčšom množstve. Je to ovplyvnené aj tzv. skorým priložením dieťaťa, cca. do 30 minút po pôrode. V priebehu ďalších dní a týždňov hladina prolaktínu postupne klesá, až dosiahne optimálnu bazálnu hladinu.
Zdroj:
1. JAVORSKÁ, R. 2009. Výživa detí – Dojčenie, kŕmenie, učíme dieťa jesť. 1. vyd. Bratislava: Svojtka, 2009. s. 96. ISBN 978 – 80 – 8107 – 169 – 0
2. MARTINÁSKOVÁ, F. 2006. Šťastná matka alebo čo ešte o dojčení nevieme? 1. vyd. Prešov: vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. s. 77. ISBN 80 – 7165 – 547 – 3
Foto: pixabay.com
