Nevravíme jednoznačné nie, ale ani áno. Sme niekde na pol cesty, z ktorej by ste sa pravdepodobne aj vy radi vrátili. To, čo vás viedlo, aby ste svoje bábätko naučili na cumlík, bol pravdepodobne plač. Detský plač je prirodzený. V ušiach dospelých rezonuje často s väčším negatívnym dôrazom, než takým aj v skutočnosti býva.
Plačom sa dieťatko dovoláva okamžitého uspokojenia niektorej zo svojich základných potrieb. Možno je hladné, potrebuje odgrgnúť, prebaliť alebo chce zaspať vo vašom náručí. Všetko môže prebehnúť hladko a s veľkou spokojnosťou na oboch stranách. Teda za predpokladu, že mamička odhalila príčinu detskej nespokojnosti a plaču. Ak dieťatko naďalej plače a vy máte pocit, že už existuje len jediná možnosť, tak skúste na cumlík radšej zabudnúť. Tým chceme mamičkám predostrieť aj iné možnosti utíšenia detského plaču. Treba si uvedomiť, že čím viac plaču, tým väčšie napätie, ťažšie kŕmenie a v neposlednom rade aj zaspávanie. Často chceme učením detí na cumlík uchrániť aj svoj vlastný komfort. Cumlík v ústach po prvýkrát, druhý raz a po treťom použití tejto umelej náhrady sa z toho stane rutina.
Tejto rutiny sa vyvarujte hneď z niekoľkých dôvodov. Dieťa vo vyššom (medzi 2. a 3. rokom) veku veľmi ťažko od cumlíka odnaučíte. Riziko sa zvyšuje, ak ho dieťa používalo neustále. Nielen teda pri dlhom a neutíchajúcom plači, ale aj pri hre, uspávaní alebo aj v priebehu celého spánku. Vráťte sa, mamičky, radšej z tej kratšej cesty a vnímajte plač ako jediný komunikačný prostriedok vášho bábätka. Rozlišujte momentálne potreby svojho dieťatka. Vnímajte každú zmenu v jeho správaní, a tak ľahšie rozpoznáte, čo sa za konkrétnou intenzitou plaču môže skrývať. Používaním cumlíka sa tak znehodnocuje blízky kontakt a upevňovanie citových väzieb medzi matkou a dieťaťom. To znamená, že bábätko sa samo uspáva rytmickým a zautomatizovaným cumľaním. Výhodnejšie by z hľadiska detských aj materinských potrieb bolo rozvíjanie kontaktu koža na kožu, kolísaním či spoločným zaspávaním. Cumlík je len umelou náhradou, ktorá nikdy nenahradí maminu náruč a hlavne prsník. Ak cumlík využívate len na istú formu utíšenia bábätka, pričom ho plne dojčíte, ubližujete tým aj sebe.
Cumlík – chvíľkové utíšenie, dlhodobý zlozvyk a oveľa kratší čas strávený pri prsníku!
Ešte predtým, ako bábätko naučíte na cumlík, zvážte, čím konkrétne si starostlivosť o dieťatko takto uľahčíte, respektíve zefektívnite. Napadá vám jedine upokojenie dieťatka pri plači a hneve? To rozhodne nie je dôvod, ale natrhnutie prirodzených väzieb a sacích reflexov. Používaním cumlíka sa postupne skracuje čas strávený pri prsníku. Môže to viesť až k úplnému odtláčaniu, respektíve odmietaniu prsníka. Týmto sa podstatne zníži tvorba materského mlieka a na prsníky, teda bradavky sa môžu preniesť rôzne zápaly a vírusy. Ak okrem cumlíka používate aj detskú fľaštičku, citeľný môže byť silný stisk a hryzenie bradavky. Bábätko tak saje naprázdno, bradavku po krátkom čase púšťa a odmietavo odvracia hlavičku.
Veľa negatívneho sa skrýva aj za nočným cmúľaním, respektíve zaspávaním s cumlíkom. Tu už možno uviesť, že používanie cumlíka sa zmenilo na oveľa škodlivejšie zneužívanie cumlíka. Situácia sa vyhrocuje, ak dieťatko väčšiu časť dňa strávi s cumlíkom v ústach. Netreba ho nechať loziť, alebo už aj pobehovať s cumlíkom, ale radšej podporovať prirodzený rozvoj reči a dokým je to možné, tak aj dojčenie. Nie všetky bábätká však cumlík jednoducho prijmú. Odmietajú ho, nedajú sa ním ani utíšiť a už vôbec nie uspať. Či ich treba v tom podporovať, alebo nie, ani na to však neexistuje jednoznačná odpoveď.
V prvom rade netreba cumlík prevýšiť nad prirodzené potreby dieťaťa. Časté, respektíve nepretržité cmúľanie sa prejavuje aj vo vývoji detskej reči. Ovplyvňuje postavenie zubov a výslovnosť niektorých hlások. Cumlíkom sa znehodnocuje prirodzená poloha jazyka. Tá je za prednými hornými zubami. Mení sa tak v postavenie jazykom doširoka na spodných zuboch alebo až na spodnej pere. Pri prehĺtaní sa vytvára protitlak voči zubom, nie ďasnám. Tým sú detské zúbky ohrozené rizikom zlého postavenia. V dôsledku, že je jazyk oslabený, neprirodzene vysunutý dopredu, dôrazne sa znehodnocuje výslovnosť sykaviek. Ide o tzv. šušlanie. Najviac treba obmedzovať cumlík počas spánku a “voľne visiaci“ cumlík v ústach, keď dieťatko z fľaštičky vôbec nepije, len si perami cumlík pridržiava. K večerným rituálom nech radšej patrí teplý kúpeľ, uspávanka a príjemná kolíska.
Zdroj: Kniha o detskej reči: Horňáková K., Kapalková S., Mikulajová M. • Slniečko • 2005
Foto: pixabay.com
