Radius: Off
Radius:
km Set radius for geolocation
Vyhľadaj

Bonding – láska na prvý dotyk…

Snáď každá žena cíti, že najväčšou radosťou je práve chvíľa narodenia dieťaťka. Keď mamička privinie svoje bábätko do náručia, je bolesť z pôrodu zabudnutá a vystriedaná intenzívnym pocitom šťastia.

unsplash.com

Bonding znamená pripútanie, prisatie, bezprostredný kontakt koža na kožu, skin to skin…jedná sa o proces, kedy sa tvorí vzťah medzi matkou a bábätkom. Budujú sa základy emočných väzieb, základy láskyplného vzťahu, ktorý ale naplno exploduje v hormonálne nabitej situácii – pri pôrode.

Prakticky to znamená, že ihneď po pôrode by malo byť nahé, neumyté dieťaťko položené na nahú hruď matky. Z bábätka nesmie byť zmytá plodová voda, pretože má rovnakú vôňu a chuť, ako matkine bradavky. Novorodenec si inštinktívne strká pästičky do úst, a pomáha si tak podľa rovnakej vône a chuti hľadať zdroj materského mlieka. Veľmi dôležité je zabezpečiť matke, aby sa mohla pozerať bábätku do očí. I následný pobyt matky a bábätka v nemocničnom prostredí by mal byť prispôsobený ich potrebe byť v neustálom tesnom kontakte (rooming-in).

Ak pôrod prebehne prirodzene, dojčenie je ďalší dej, ktorý nastupuje úplne automaticky, a ktorý môže pomôcť začať s dojčením tým najprirodzenejším spôsobom. Dojčiace reflexy sa prebúdzajú počas podpory bondingu hneď po pôrode. Je však potrebné zdravé, práve narodené dieťaťko uložiť na matkine brucho/hruď kontaktom koža na kožu, a dieťaťko má schopnosť samo nájsť matkin prsník a samo sa rozhodnúť, kedy sa prisaje. Hovoríme o „samoprisatí“, alebo „priplazení“ dieťaťka k prsníku (breast crawl). Samoprisatím masíruje matke prsia a tieto masážne pohyby zvyšujú hladinu oxytocínu u matky. Samoprisatie novorodenca závisí od množstva faktorov a okolností a zvyčajne prebehne do 1 až 2 hodín po pôrode. Je to prirodzený spôsob správania sa dieťaťa bezprostredne po pôrode.

Tento prirodzený proces býva častokrát prerušený jeho prvým ošetrením. Podľa niektorých najnovších odporúčaní sa prvé ošetrenie (iba nevyhnutné výkony), odporúčajú realizovať priamo na tele matky, alebo ak sa nevyskytuje žiaden problém, môže sa odložiť aj na neskôr. Matka a dieťa sa pri zapojení všetkých zmyslov vzájomne spoznávajú, a ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj pokračujúc kontaktom koža na kožu po napr. 20 minútach od pôrodu), stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu.

Ako sa správajú bábätká ihneď po narodení, ak sú priložené na hruď matky?

Správanie novorodencov počas prvej hodiny prebieha v deviatich špecifických fázach:

  • Prvá etapa nastáva hneď po pôrode, je charakteristická plačom dieťaťa, pri ktorom dochádza k rozvinutiu pľúc.
  • Druhá etapa je relaxačnou fázou, počas ktorej novorodenec nerobí žiadne pohyby úst a ruky má uvoľnené.
  • Tretia etapa nastáva asi 3minúty po narodení, dochádza k prebudeniu, kedy novorodenec pohybuje hlavou, otvára ústa a začína pohybovať ramenami.
  • Štvrtá etapa nastáva asi 8 minút po narodení, kedy novorodenec sa začína pohybmi usilovať o satie.
  • Piata etapa – opäť odpočíva, pričom v každej etape môže dieťa medzi obdobiami aktivity v priebehu 1.hodiny odpočívať.
  • Šiesta etapa začína asi 35 minút po narodení, a prebieha v nej „plazenie“- dieťa sa priplazí samo k prsníku.
  • Siedma etapa nastáva zoznámenie. Dieťaťko sa zoznamuje s mamičkou olizovaním bradavky a masírovaním pŕs. Táto etapa začína približne po 45 minútach a môže trvať aj 20 minút a viac.
  • Ôsma etapa – novorodenec sa prisáva k bradavke, stimulácia podporuje u matky vyplavenie oxytocínu a spúšťa sa produkcia mlieka/kolostra a začína sa dojčiť. Táto etapa začína asi hodinu po pôrode.
  • Deviata etapa – po vzájomnej interakcii dochádza u oboch k uvoľneniu a veľkej únave, čiastočne aj vplyvom vylúčeného prolaktínu. Nastáva spánok.
Výhody rooming-in (nepretržitý pobyt matky s bábätkom cez deň aj v noci):
  • Uľahčuje dojčenie – výsledky štúdií naznačujú, že v porovnaní so ženami, ktoré mali obmedzený kontakt s deťmi, alebo ich deti boli na novorodeneckom oddelení, majú matky využívajúce rooming-in viacej materského mlieka, vytvára sa im skôr, dojčia dlhšie, a s najväčšou pravdepodobnosťou dojčia výlučne iba materským mliekom.
  • Rooming-in je pre deti výhodnejší. Keď sú deti so svojimi matkami, tak menej plačú, rýchlejšie sa ukľudnia, a trávia viac času kľudným spánkom.
  • Deti, ktorých matky využívajú rooming-in, pijú viacej materského mlieka, denne priberajú v priemere viac váhy a majú menšiu pravdepodobnosť vzniku novorodeneckej žltačky, ktorá v niektorých prípadoch vyžaduje liečbu.

unsplash.com

Výhody bondingu:

Výhody neprerušovaného kontaktu matiek a detí sú tak pôsobivé, že odborné spoločnosti vydali doporučenie, ktoré podporujú bonding a rooming a naopak doterajšie rutinné oddeľovania matiek a detí po pôrode odcudzujú. Medzi tieto spoločnosti podporujúce bonding a rooming patria napr. Akadémia medicíny zaoberajúca sa kojením (Academy of Breastfeeding Medicine), Americká pediatrická akadémia (American Academy of Pediatrics), Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov (American College of Obstetricians and Gynecologists), a v neposlednom rade i Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization).

  • Kontakt koža na kožu prispieva k popôrodnej adaptácii bábätka, a tiež zaručí pre bábätko potrebné teplo.
  • Čím dlhšie a častejšie sa deti dotýkajú kožou o kožu matky, tým viac je to pre ne výhodnejšie.
  • Deti, ktoré sú podchladené, vrátane predčasne narodených detí , sa k svojej normálnej teplote vracajú rýchlejšie.
  • Ak sú matka a dieťa v bezprostrednom kontakte koža na kožu, je dieťa vystavené normálnym baktériám na matkinej koži, ktoré môžu dieťa chrániť pred napadnutím choroboplodnými zárodkami.
  • Ženy, ktoré boli po pôrode so svojim dieťaťom v bezprostrednom kontakte, sa o svoje deti starajú s väčšou sebadôverou, a potreby detí rozpoznávajú a reagujú na ne skôr, ako matky, ktoré boli od svojich detí oddelené.
  • Ľahšie dýchanie, vyššia a stabilnejšia hladina glukózy v krvi a prirodzený prechod k dojčeniu.
  • Deti, ktoré sú po pôrode uložené na hrudník matky, majú prirodzený inštinkt prisať sa k prsníku a začať dojčiť, čo sa poväčšinou stane v priebehu prvej hodiny po pôrode.
  • Matky, ktoré sú po pôrode so svojimi deťmi v bezprostrednom kontakte, budú pravdepodobne vytvárať viacej materského mlieka, dojčiť dlhšie, a bez potreby využitia umelého mlieka.

Medicínske poňatie pôrodu však zbavilo ženy tohto úžasného vyvrcholenia celého pôrodného procesu. V systéme, kedy mamička prvýkrát videla svoje dieťaťko až mnoho minút po pôrode, starostlivo vydrhnuté, učesané a zavinuté v perinke, rodičky len veľmi ťažko mohli vnímať pôrod ako radostný zážitok. Rutinné postupy oddeľujúce bábätká od mamičiek, ženám ukradli radosť z pôrodu.  Táto radosť nie je len príjemným zážitkom, neznamená len akúsi nadstavbu k pôrodnému zážitku. Naopak, je to múdry prírodný mechanizmus, ktorý novopečeným mamičkám pomáha nastaviť sa na náročnú starostlivosť o bábätko. Je silou, ktorá dáva rodičke energiu, a ktorá prebúdza základ toho najdôležitejšieho vzťahu na svete. Vzťahu medzi matkou a jej dieťaťom. Dúfajme, že naše zdravotnícke zariadenia čoskoro opustia postupy, kedy sa najskôr musí „nakŕmiť“ počítač údajmi o váhe a dĺžke bábätka, namiesto toho, aby sa rešpektovali prvé chvíle zoznámenia a zvítania matky a dieťaťa, a prvé nakŕmenie dieťaťa materským mliekom.

Zdroje:

  • Mazúchová L. – Kelčíková S. – Vasilková P. : Podpora bondingu po pôrode ako východisko úspešného dojčenia, Pediatria pre prax, 2017, dostupné: http://www.solen.sk/pdf/d412cd69a7ee2f19fb7150575eee209a.pdf
  • Mrowetz M. – Chrastilová G. – Antalová L. : Bonding- porodní radost. Podpora rodiny jako cesta k ozdravení porodnictví a společnosti?, Praha 2011, ISBN 978–80–7436–014–5
  • obrázky: www.unsplash.com

 

About Andrea

Volám sa Andrea, vyštudovala som vysokú školu zdravotníckeho zamerania a chcela by som svoje poznatky odovzdať mamičkám a pomôcť im tak, v ich novej životnej etape, akou narodenie dieťaťka určite je. Mojim cieľom je poskytnúť ucelené, komplexné informácie na odbornej, ale pre čitateľky, zrozumiteľnej úrovni.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené