Láska patrí k ušľachtilým citom na upevnenie medziľudskej náklonnosti. Korešponduje s celkovou pozitívnou energiou, vďačnosťou, ale aj mierou tolerancie voči milovaným. Bábätko potrebuje náruč svojej matky. Túži byť milované, chránené.
Len väzba s matkou mu dá ten najintenzívnejší pocit bezpečia. Istota, láska a bezpečné citové pripútanie sú pre dieťa dôležitými predpokladmi pre jeho celkový zdravý vývin. Utváranie stabilných vzťahových väzieb je pre človeka vrodené. Bábätko sa po narodení jednoducho pripútava k svojej najbližšej vzťahovej osobe.
Najideálnejšie je, ak mu je umožnený a rovnako žiadnymi negatívnymi okolnosťami neodopieraný blízky kontakt s matkou. Dieťa sa k matke pripútava. Tu je nevyhnutná aj sila materinského inštinktu, empatie a uplatnenia konkrétnych foriem rodičovskej výchovy. Dieťa vo svojom ranom veku potrebuje blízke jemnocitné správanie.
Bez primeranej fyzickej a emocionálnej podpory sa môže dieťa vo vyššom veku utiahnuť do seba. Takéto deti prežívajú úzkosť. Žijú v presvedčení, že nie sú nikým milované, ani chápané. Aby ste v budúcnosti ochránili svoje dieťa pred podobnými vnútornými konfliktami, vytvorte im bezpečné prostredie. Základňu, kde ich najbližší upokoja, pohladia a pochvália.
Jednotlivé spektrá citových väzieb ovplyvňujú správanie dieťaťa: Charakterizujeme štyri typy vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom
Na konkrétny stupeň citovej väzby medzi matkou a dieťaťom značne vplývajú už prvé minúty po narodení dieťaťa. Preto je tak potrebný a nenahraditeľný kontakt na telo hneď po pôrode. Ide o tzv. bonding. Blízky materinský vzťah sa ďalej rozvíja a umocňuje kojením, objímaním, očným či hlasovým kontaktom.
Hneď po narodení svojho vytúženého dieťaťa si matka kladie mnoho príjemných, ale aj znepokojujúcich otázok. Nespočetné množstvo obáv a strachu, že v starostlivosti o dieťa bude neúspešná, treba čo najskôr eliminovať. Tu zohráva dôležitú úlohu blízke okolie. Dieťa má rovnako matku, ako aj otca.
Netreba totiž matke dovoliť, aby sa utápala v rôznych pochybnostiach. Disponuje predsa nenahraditeľným materinským inštinktom. Jej správanie a emočné rozpoloženie treba korigovať primeraným smerom.
Aj strach a obavy sú do istej miery akceptovateľné. Za dieťa plne zodpovedáme. Radšej sa samostatne pokúste vytvoriť bezpečnú, istú väzbu medzi sebou a svojím dieťaťom. V strachu, smútku a úzkosti sa dieťa (bezpečne) pritúli práve k matke. Takéto dieťa z dôvodu odlúčenia od matky jednoznačne vzdoruje okoliu. Dieťa plače, odmieta hry a pozornosť okolia. Utíši sa až po opätovnom matkinom telesnom kontakte.
Deti s daným stupňom citovej väzby sú vo vyššom veku extrovertnejšie, kreatívnejšie a lepšie nadväzujú kontakty s cudzími osobami. Ľahšie sa adaptujú v inom prostredí, sú sociálne zručnejšie a kooperatívnejšie.
Rozdielne však reagujú na neprítomnosť matky deti s úzkostnou vyhýbavou vzťahovou väzbou. Bábätká menej protestujú po odlúčení od matky. Majú záujem o okolité podnety, hru, dokážu sa viac tešiť aj z prítomnosti iných opatrovateľov. Len čo zhliadnu matku, vyhýbajú sa telesnému kontaktu, pokračujú v hre.
Matka na tejto úrovni vzťahu zväčša pôsobí ako skrytý agresor s nejasným typom komunikácie. Možno ide o ženu, ktorá v detstve či počas dospievania prekonávala rôznu psychickú záťaž. To sa často odzrkadlí aj vo vzťahu k dieťaťu. Treba však spozornieť, aby sme dieťa zbytočne nevystavovali rizikám pre zdravý duševný rozvoj. Takýmto deťom častejšie vyhovuje samota. Nežiadajú, ani často neposkytujú pomoc druhým.
Neprimeraným je aj ambivalentný, odmietavý a vzdorovitý (úzkostný) citový vzťah dieťaťa a matky. Pri tomto type citovej väzby emócie oveľa viac kolíšu. Dieťa za matkou intenzívne plače. Dokáže viac protestovať, vytvárať až paniku. Dieťa na matku lipne, no zároveň túto pokojnejšiu atmosféru zlomí agresívny vzdor či bezmocnosť. U detí sa takto striedajú prejavy hnevu a náklonnosti. Matky sú v tomto vzťahu emočne nečitateľné. Celkovo “kolíšu“ v záujme a k potrebám dieťaťa.
Najvyšším stupňom úzkostnej väzby je dezorganizovaný, protichodný a zmätený stav dieťaťa po odlúčení od matky. Dieťa je v tomto vzťahu nanajvýš nečitateľné. Disponuje prejavmi otvoreného strachu,, zmätenosti, ale aj depresie.
Nepripusťme, aby sa deti na úrovni citových väzieb takto trápili. Žiadajú lásku, silné materinské puto a blízkosť. Ako milujúce matky neohrozujme svoje bezbranné deti vlastnou emočnou zmätenosťou. Dieťa treba nevyhnutne pred problémami a zlom uchrániť.
Zdroje:
HAŠTO, Jozef. 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005. 300 s. ISBN 80-88952-28-X.
BOWLBY, John. 2010. Vazba. Teorie kvality vztahů mezi matkou a dítětem. Praha : Portál, 2010. 360 s. ISBN 978-80-7367-670-4.
ceed.umn.edu/
