Spánok, respektíve jeho zdravý a ustálený režim si musia vybudovať rodičia s deťmi navzájom. Vhodný, psychohygienický rituál treba kreovať už v útlom detskom veku. Nezľahčujte potrebu a nevyhnutné predpoklady pre zdravý spánok, ak dieťa často plače, alebo je v postieľke nespokojné. U bábätiek je plač a mrvenie sa v postieľke bežnou, “spálňovou“ aktivitou. Aj to len dovtedy, pokým je ich vrtošivý spánok únosný. Únosný pre rodičov aj samotné dieťa.
Po prvých kritických nociach začneme hľadať informácie o možných poruchách spánku u bábätiek. Najvhodnejším riešením by bolo ustáliť si najprv isté večerné rituály a spôsob zaspávania, ktorý vyhovuje matke aj dieťaťu. Dlhodobé čičíkanie, nervózne kolísanie či časté presuny z postele do postieľky nie sú tým skutočným oddychom.
Dieťa sa v noci veľakrát budí, pritom nie je hladné. Vy svoj spánkový deficit počas dňa len ťažko doženiete. Tu prichádza na rad nepokoj a výčitky, ktoré sú pre zdravý psychický vývin absolútnou bariérou. Spoznávajte potreby a reč tela svojho bábätka. Len tak sa z vás stane spokojná a úspešná mamička!
Takéto stresujúce, nevyrovnané a umrnčané zaspávanie ruší všetkých v domácnosti. Trápi sa jednak dieťa, aj rodičia. Ak tento ceremoniál máva u vás aj ďalekosiahly dopad na celkovú kvalitu a prerušovanie spánku, treba si okamžite vypracovať jednotný princíp.
Spánok je len vtedy príjemným, ak ho ani bábätko, ani mamička nepreplače!
Celú noc v skutočnosti neprespí ani bábätko, ani dospelí. Počas spánku sa viackrát budíme. Rozdiel je len v tom, či sa po každej fáze opäť otočíme a spíme ďalej, alebo je opätovné zaspávanie “behom na dlhé trate.“ Vo všeobecnosti rozlišujeme fázu hlbokého spánku a snívania. Hlboký spánok ma štyri rôzne stupne. Tretia a štvrtá fáza je tá najintenzívnejšia. Vtedy nás len veľmi ťažko niečo zobudí.
Po približne troch hodinách sa z hlbokého spánku dostávame do fázy snívania. Dýchanie a tlkot srdca sa zrýchľuje. Mozog je aktívny, svalstvo v pokoji. Fázy hlbokého spánku a snívania existujú aj u bábätiek. Avšak s istými rozdielmi. Bábätko až do tretieho mesiaca sa dostáva najskôr do fázy snívania.
Hlboký spánok nie je u novorodencov dostatočne vyzretý. Detský spánok a spánok dospelých sú si najskôr podobné až od šiesteho mesiaca. Šesťmesačné dieťa už dokáže spať aj 12 hodín neprerušene.
Nočné prebudenie je vo všeobecnosti normálnym stavom. Ide o prechod z jednej fázy do druhej. Problém je však v tom, ako tieto jednotlivé prechody dieťa uplatňuje v praxi. Mrví sa, ale po pár minútach opäť zaspí? Plače, ba priam vrieska? Stanovte si istú psychohygienu v zaspávaní!
Spoločne naučme svoje deti pokojne zaspávať
Batoľa sa najčastejšie budí na dojčenie alebo hľadá fľašu. To je v poriadku. Problém nastáva, ak po opätovnom uložení do postieľky nechce spať. Niektoré bábätka prirodzene potrebujú cítiť lásku a hrejivú matkinu náruč. Ľahšie sa im zaspáva vo vašej blízkosti alebo v spoločnej posteli.
To však viaceré mamičky odmietajú. Odmietajú buď pre pocit strachu, že dieťa počas spánku nevedomky pritlačia. Každé jedno mrvenie alebo prudký pohyb dieťaťa ich natoľko vyruší, že budú viac v strehu ako v hlbokom spánku.
Mamičky sa často vyhýbajú učiť bábätko na svoju postieľku vo vlastnej izbe. Boja, že nezačujú plač alebo iný nespokojný výkrik svojho dieťaťa. Ani túto intenzitu materinského puta netreba odsudzovať, avšak samostatné zaspávanie rozhodne oceníte aj neskoršom veku dieťaťa.
Niektoré bábätka sa rady nechajú rozmaznávať v náručí, či jemným pohojdávaním v kočíku. V noci to taktiež netreba preceňovať s prikladaním k prsníku. Trojhodinové intervaly medzi dojčením sú v poriadku. Často dieťa neprebaľujte. Rado si na to zvykne a budete musieť neskôr meniť aj suché plienky.
Posledné večerné, respektíve prvé nočné kŕmenie je vhodné nastaviť medzi 22.-24.hod. Takýmto režimom dokážete dieťaťu nastaviť istý spánkový režim, respektíve vnútorný rytmus na striedanie dňa a noci.
Po neskoršom večernom kŕmení dokáže bábätko s odstupom času spať čoraz dlhšie a dlhšie. Dieťa neučte ani na absolútne ticho, ani na žiadne maznanie v náručí. Samozrejme, dokým si to intenzívnym plačom samo nevynúti.
Ani v noci po prebudení ho okamžite nedávajte k prsníku. Skúste ho najprv upokojiť jemným materinským pohladením. Zaspávajte s vaším bábätkom pokojne a presne tak, ako to obom najviac vyhovuje! Každé dieťa má predsa vlastné potreby a nanútenie istého trvácneho režimu sa nemusí stretnúť s práve pozitívnym účinkom. Materinský inštinkt a intuícia sú často tou najlepšou voľbou!
Zdroje:
A.Kast-Zahn, H. Morgenroth: Každé dieťa sa vie naučiť spať, Kniha o zaspávaní a prespávaní nocí
https://www.education.sa.gov.au/sites/g/files/net691/f/parentingsa/peg34.pdf?v=1502084027
